nedeľa 9. júna 2013

MIRHOROD, N. V. GOGOĽ



Gogoľ určil zbierku poviedok Mirhorod za pokračovanie Večerov. Umelecky zobrazuje ľudí, ale zbytočne nefantazíruje, postavy vždy vychádzajú z autorových skúseností. O živote v nevoľníckej dobe pravdivo píše v poviedke Starosvetskí statkári s vynikajúcou atmosférou. Pravdepodobne povahové črty dvoch hlavných postáv sa pripisujú Gogoľovým starým rodičom. S citom pre prírodný detail Gogoľ píše v ľahko pobavujúcom štýle, tak originálnom pre neho, ktorý ocení každý vedec zameraný na ríšu fauny a flóry…

Na oblokoch bzučalo hrozne mnoho múch, ale všetky prehlušoval hrubý bas čmeľa, zavše sprevádzaný tenkým pišťaním osí.


Literárny kritik Belinskij poznamenal o poviedkach v Mirhorode, že Gogoľov smiech je rozpustený v trpkosti. „Najprv do smiechu, potom do plaču.“ Žartovne sa Gogoľ vyjadruje o medziľudských vzťahoch v poviedke Povesť o tom, ako sa rozvadil Ivan Ivanovič s Ivanom Nikiforovičom 

Priznám sa, ja raz nechápem, prečo je to tak na svete, že nás ženy vedia chytiť za nos tak šikovne ako čajník za ucho. Či ony majú ruky špeciálne na to stvorené, či naše nosy nie sú na nič inšieho súce.

Zvadu dvoch pánov pre vzájomné zvieracie nadávky prvý raz preložil do slovenského jazyka Martin Kukučín (1890). Ivan Ivanovič si všimol, že sa Ivan Nikiforovič vláči s puškou ako mačka s opáleným chvostom a Ivan Nikiforovič si uvedomil, že Ivan Ivanovič je naozajstným gunárom. Dej sa odohráva v dedinke, kde sa autor narodil, v Soročinciach, poviedka vyvolala kritiku a cenzúru kvôli údajnej autorovej záľube v špinavostiach a banalitách. Gogoľ ironicky ubezpečoval cenzora v úvode k povesti, že kaluž naprostred mesta už dávno vyschla a všetci hodnostári sú ctihodní a spoľahliví. Všetko je výmysel…
A vôbec! Zdá sa, že Gogoľ si všímal moc úzkych cestičiek a prechodov a vyžíval sa v situáciách, ktoré sa odohrávali doslova na prahu. V tomto príbehu môžeme naďabiť na úkaz, keď sa stretnú dva koče v uličke, z ktorej jediným východiskom je chytiť koče za zadné kolesá  a vyvliecť každý na druhú stranu. Belinskij obdivoval na autorovi práve originalitu v zachycovaní všedných javov a ja presýtenú zdvorilosť medzi Manilovom a Čičikovom.

Ďalší príbeh Vij bol niekoľkokrát prenesený do filmového umenia. Povesť s fantastickými prvkami je ľudové podanie, kde Vij vystupuje ako vládca duchov a očné viečka mu padajú až na zem.
Súčasťou cyklu Mirhorod je aj boj kozákov proti šľachte, Taras Buľba, ktorého som zverejnila v predošlom článku.




Starosvetskí statkári je kratučká poviedka o maloruskom živote a zhubnom vplyve spoločenského parazitizmu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára