Vyňaté zo života minerálnych prvkov
Kdesi pred rokom, za UV žiarenia s absorbanciou 720 nanometra (toto je totiž absolútne najvhodnejšie a najideálnejšie „osvícení“ pre začiatky klíčiacich začiatočníkov!)
Detektív známy pod pseudonymom „Voda“, prezývaný aj vodník, uznával pravidlá oblomovčiny, teda lenivosť, záhaľčivosť a zaprášenú prašivosť. Na verejnosti Voda ležérne hlásal: „Všetko je o fyzike.“ A pán Sacharóza, maximálne vyťažený cukrík v rastline, vždy zafrflal: „Veď tak sa aj ťaháš nahor do listov, ty vodný delikvent!“ A Voda, vynikajúci nepriateľ nielen sacharózy, ukončieval svoje prejavy priam poučne: „Kapilarita! Kapilááárizmus!“ (Skoro ako „Kapitalizmus!“) Iba lipofilný dav tlieskal, keďže polárnejší dav sa stihol vodným delikventom rozpustiť.
Voda bol vynikajúcim detektívom a riešiteľom v rastlinách. Či už vznikal, zanikal v luxusných väzbách, za ktoré nič neplatil, jednoducho bol všadeprítomný vo vysokých percentách, nebolo čo riešiť, nikoho nepodplácal, mafiánstvo Hnutia voľných radikálov či korupcia s makroergickými väzbami najžiadanejšej zlúčeniny ATP, toto všetko Voda spláchol a transpiráciou odparil, veď šlo o život, najmä už pred 3,5 miliardmi rokov. Preto sa rýchlo zhostil úlohy vyriešiť jednoduchú diskusiu pár prvkov, ktoré si po radiálnej ceste koreňom krátili čas rečou.
„Hello, minerálky, čo vy kam idete?“ vyšplechol na nich vodník.
„To je ale lacná otázka, keď ty vieš všetko, nerob sa!“ hlesol dusík v súdržnosti s vodíkmi.
„Amoniak,“ prísne ho oslovil Voda s typicky organizačným hlasom, „asimiluj sa skôr, kým neotráviš všetky cievne zväzky!“
„Aj ja ťa mám rád, ale my sa tu ešte hemžíme rádioaktívnou cestou, všetko je v poriadku.“
„To je radiálna cesta, ty argón,“ opravil ho Fosfor. Nadávka argón bola z kategórie tých jemnejších, najhoršia nadávka, ktorú ste mohli použiť na minerálny prvok, bola... s prepáčením... or... tuť.
„Kto si to má pamätať?“ zúfalo rozhodil dusík vodíkmi. „Nikde na okolí Nitrátreduktáza, ja za to nemôžem. Môžem v pokoji dokončiť úvahu o svojej budúcnosti?“
„A čo myslíš, čo ťa čaká?“ uškrnul sa Voda tak, ako to len dokáže amorfný objekt...
„Prial by som si byť hocijakým polyamínom, sú celkom užitočné v meristémoch,“ skromne riekol toxický Amoniak. Voda nestihol odpovedať, odplával xylémom nečakane, totižto stala sa nepríjemná záležitosť, vytvorili sa vzdušné bubliny a Voda musel rušiť nebezpečnú kavitáciu. Ináč by začal svet vädnúť. Ups! Fosforu sa však zapáčilo hovoriť o budúcnosti a sníval už o stretnutí sa s cholínom, vraj je to jeho verný priateľ na cestách. Amoniak sa ho spýtal, či vie, že cholín je vlastne amín a obsahuje dusík. Tým chcel naznačiť, že bude možno cholínom a zostanú spolu v rastlinnom svete dlhšie. Áno, cítiť, že minerálne prvky sa radi unášali predstavami o svojom osude. Kričali po pumpách, proteínoch, prenášačoch, že vlastne tam je môj kamoš dusík, a tam zase ATP, to slávne, neprekonateľné, famózne, dych vyrážajúce, bohaté na energiu ako Evička Máziková A... T.... P! Keď už bol Fosfor v tranze, fytohormón Auxín na opačnej ceste smerom ku koreňu mu zahatal cestu: „Skľudni hormón, teba ešte zapredajú do lacného cyklu!“
„Čo je to lacný cyklus?“
„Ktorý je to?“ volali na neho dusík s fosforom, ale veľký pán Auxín sa len zarehotal a šiel si po svojom (riešiť problém s gravitropizmom).
Zdalo sa, že anorganický Fosfor a Amoniak už bláznili po nových dobrodružstvách, čo-to o cykloch vedeli, ale ešte sa nezaoberali tým, do akého padnú. Krebsov? Pentózov? Glykolýza? Glukoneogenéza? Calvinov? Hatch-Slackov? Glyoxalátový? Aká cesta ich čaká potom? Malonátová? Metylerytritolová? Acetát-mevalonátová? Šikimátová? A zúčastnia sa na nejakej bitke? Kutuzovský oxid uhličitý s napoleonským kyslíkom o ruské Rubisco city? Alebo na súboji škrobu so sacharózou, ktorý z nich sa bude skôr syntetizovať? (Fosfor dokonca zistil, že to dosť závisí od neho!) Obaja sa svorne zhodli na jednom: „Chceme si zaplesať na fotosyntetickom plese!“ Fotosyntetický ples bol cťou všetkých prvkov! Parádna maškaráda cyklov, na ktorých sa zúčastňovali vysoko postavené enzýmy, ich meniče kofaktory, produkty ako oxokyseliny, redukčné činidlá s najuhladenejším prejavom (veď to boli prívetiví darcovia elektrónov), protónové pumpy, a samozrejme, akoby sme mohli zabudnúť na skvelé pigmenty, ktoré sú najviac excitované z tohto plesu!
Čožé?
Kam sa podel vodný delikvent? Pán Voda? Ten sa dokonca rozkladá v Hillovej reakcii počas fotosyntetického plesu.
Nuž, ktovie ako dopadli fosfor s dusíkom, to je už iný príbeh bez pointy. Lebo aj život je bez pointy a príbehy o minerálnych prvkoch v rastlinkách sú toho priamym dôkazom. Všetky príbehy nemajú začiatok, jadro ani záver. Lebo taký je život. O maličkostiach, zábleskoch, úryvkoch. Paradoxne všetko sa točí dokola, tie istý chyby, omyly. Ten istý cyklus v glyoxyzómoch semien, v peroxizómoch listov. Šťastnú cestu, fosfor a dusík. Bon voyage xylémom! A možno aj floémom.
