Posledný mesiac bol rušný, pretože sa polovica obyvateľstva vystrojila do kroja. Na hlavy si ľudia dali jablká a šli vzdávať úctu poďobanému Jablku. Horolezec v kroji, mimochodom môj sused, vzal so sebou kolíky, laná a podujal sa oslobodiť Jablko od červa. Červ už posledné roky narástol do absurdných rozmerov a rozosmieval oblaky. Počuli sme až dole, ako sa nám modrý Fantomas smeje. My sme červovi ani hlavu nedovideli, taký bol vysoký a Jablko mu slúžilo ako zakrvavená topánka, tá, ktorá nechala vypláchnuť žalúdok nejednej bytosti, pre ktorú voda a kus chleba znamenali istý život. Človek. A ten istý človek sa onačil so záchranou a úctou Jablka. Fyzicky nebolo väčšie než Big Ben, ale však aj hviezda čím je väčšia, tým kratšie žije, a preto bolo treba odstrániť červa, pod ktorým sa Jablko nespravodlivo scvrkávalo do obuvníckej úlohy. Koľkí sa už pokúšali ponúknuť Jablku šnúrky! Niektorí preto, aby Ho uškrtili. Jablko malo prívržencov s jablčnou úrodou na hlavách a tí potom ocenili horolezca - suseda, keď odrezal červa od Jablka. Nemohol dlho žiť, to bolo jasné aj Jablku, ktoré vedelo, že rozmer iskry je viac než vesmír (sám o tom dobre vedel).
"Odmalička sme sa učili vyjedať debny jabĺk a nebolo by správne ponechať Jablko opustené. Jablká nám žičili zdravia, šťastia a lásky. Chuť žiť a pokoj v duši. Nádej, že sa všetko dá do poriadku, keď budeme pestovať jablká po celom svete, dbať na to, aby sa v sadoch ozývala hudba, po ktorej má človek chuť dvíhať ruky k nebu, plesať a spievať jablčné spievanky s hypnotickou melódiou. Jablko má moc poskytovať vitamíny nenásilným spôsobom (bojkotujme proti lekárňam!), postojačky všade pred obchodmi a internátmi, vie zmrštiť naše zreničky a obaliť jazyk slinami. Jablko dáva silu! Bez Jablka nemá život zmysel. Bez Jablka sme slepí, zvädnú nám končatiny a môžeme padnúť do tmy tmavej ako jablčné jadierka, dolámať sa. Ešte sa nám to vypomstí chrípkou, skorbutom a tak ďalej. Kto by prijal takýto život?"
Keď som videl zvonku ten jablčný pretlak, čo sa vytvoril okolo zachráneného Jablka a hypnotizujúc spieval, zatočila sa mi hlava. Pomoc! Mám z nich taký strach, že môj strach o Jablko v tom okamihu skončil pod strúhadlom. (Hey, pear!... What?!... Knife!)
Človek uctieva, vzýva a chce uchlácholiť iba to, čoho sa bojí. Voltaire
