Čerstvo umyté sklíčko na boku malo priestor
na vlastný príbeh, čo je síce pekné, ale ten príbeh bol naozaj tam. Vajce si ho
prečítalo na svojich potulkách. Nie, nebolo to vajce preslávené z vandrovania
po poliach, ale vajce s vysokými ambíciami. Nie, nechcelo ísť na dovolenku
do Chorvátska či Turecka. To boli ambície vyššie než Vyššie Tatry.
Vajce sa rozhodlo poskytovať ergoterapiu,
liečbu prácou a to práve tým lúzrom, ktorí si zamieňali vetroopelivé paprade
s papraďoopelivým vetrom, napĺňali laboratórium arómou rozbíjajúceho sa
skla, nezapnutých digestorov a vražedných pohľadov. Veď v tomto plnom
prúde letného semestra sa narodil náš hrdina, naše vajce s vyššími ambíciami.
Niekto by tvrdil, že je oveľa dôležitejšie vyhrať v slovnom súboji „kto
dostane rakovinu skôr“, a hľa!, ego je ergo vyliečené! Vajo sa nedalo
pomýliť, pripustiť si takú naivitu v dobe nikotínového a hašišového zmyslu
pre humor sa rovnalo snahe prepchať slona cez hrdlo odmernej banky, lebo skôr
sa tam dostane ten nikotín než slon či náš hrdina.
Ten príbeh, ktorý si Vajo prečítalo na
vyleštenom sklíčku, našlo po všetkých peripetiách, ktoré zažilo na cestách po
Hrobke. Hrobka bol jeden dokonalý svet, preto v ňom žilo toľko šťastných
lúzrov. Nielenže mali pochybnosti o svojich schopnostiach, akože či
chloroform ešte dokáže uspať obyčajné vajce, varič z neho spraviť volské
oko, ktoré oslepne pri pohľade na atropínovú
krásku doňu, skrátka každý má ten svoj problém v krutej Hrobke, a vajce
sa už dávnejšie rozhodlo zmobilizovať všetky svoje bielkoviny a priniesť trochu
mentolovej vône a svetla do Hrobky. Trochu dobrej mysle mu dalo oregáno, trochu
nadávok čierne korenie, z ktorého kýchali všetci škodcovia Hrobky. Vajo im
muselo dať nový džob, tak ich vyslalo po čertovo lajno do Iránu. Inými slovami na sklade
feruľa sa nám minula. Lenže škodcovia po takej liečbe prácou netúžili,
rozpŕchli sa do nižších svetov, alebo sa nechali uniesť vetrom cez okná. Bol to
prvý neúspech Vajca. Druhý prišiel s prasknutým valcom, ktorý už neodmeria
zhola nič, ale akosi ho zabudli vyhodiť do koša a tak postával v celkovej
depresii, možno aj anestézii na stole už vyše pol druha roka, kým sa ho neujalo
Vajce. Najprv si ho odmerný valec pomýlil so sladkým Stévia Hawkingom, už dosť
dlho sníval o čiernych dierach, nemajme mu to za zlé, no aký bol sklamaný!
Pred ním stálo obyčajné vajce! Skúsil sa tváriť ako anakonda obkrútená na
hrubom konári, ktorá si vôbec nevšimla okoloidúcich turistov, ale asi sa mu to
nepodarilo, ba naopak Vajce mu navrhlo ísť po čertovo lajno do nejakého štátu
začínajúceho na písmeno i ako idiot. Vajce totiž priznalo, že počulo o jeho
osude a tak... Odmerný valec poradil na oplátku idiotskému vajcu, nech si
ide po lajno čerta sám. Ani závoj mu netreba. Čerta ti! Vajo zostalo šokované,
zabudlo na čertovské ambície ergoterapeuta. Akože mu netreba závoj? Veď keby
šiel do Iránu, veruže si ten závoj musí dať! Okamžite by ho predvolali ešte na
letisku. No zdá sa...
Vajce sa trochu zdeformovalo, so skľúčenosťou
prešľapovalo na mieste a po druhom neúspešnom pokuse zmeniť niekomu život
zadaním netradičnej úlohy v krutom svete Hrobky plnom šťastných lúzrov. Odmerný
valec, ktorý už neodmeria ani obyčajnú destilovanú vodu, mu rovno chrstol do
bielka, že nech sa ide vyrovnať so svojím pôvodom. Vajo tomu nerozumelo. Až kým
mu to krátky príbeh na sklíčku neprezradil. Vypľul ho zo seba odmerný valec,
keď ho prievan v Hrobke prevalil na zem (a ani tak sa nerozbil natoľko,
aby ho ďalší lúzri tohto dokonalého sveta vzali a vyhodili do koša!). Autorom
príbehu je sladký Stévia Hawking.
Vajce
či Vajo či ako ťa volajú, na mene nezáleží, tebe závoj netreba. Tebe treba nájsť to druhé vajce, zapotrošilo sa niekde vo formaldehyde, nech ste znovu kompletným tímom a môžete viesť túto Hrobku. Pochop, že si vajce niekoho... kto nepodnecuje vášeň, ale je jej otrokom, a tak ti žiadny závoj netreba.
