Galaxia, ty matka záhadná, a ty otec
môj, Kozmos, čo zamýšľate so mnou?“ Vymyslel som si túto žartovnú modlitbu ešte
ako chlapec, keď som študoval históriu Zeme a jej mŕtvych a živých
bohov a teraz som si ju strojovo chladne i veselo opakoval, pričom
som čakal na účinok upokojujúceho prostriedku: „Galaxia, ty matka záhadná,
a ty otec môj, Kozmos, dajte mi silu, aby som nejako vybŕdol z tejto
idiotskej situácie.“
Doktor z posádky.
Pomodlila som sa k Vesmíru za porozumenie
príbehu, ktorý tancoval v kozme a dosť ťažko som sa prehrýzala
k okamihu, keď sa dva svety stretajú: zemský a mimozemský. Po
Bulgakovovi píše veľmi vážne ďalšia postava doktora, ktorá nikdy nevkročila na
Zem. Až tak vážne, že prvý kontakt s inou civilizáciou prebiehal
v pote a nervoch, s čiernymi chobotnatcami. Ba aj ilustrácie pôsobia
filozoficky.
Už z názvu vyplýva, že na kozmickej lodi
bude autor klásť na váhu skafander a opisovať chorobopis resp. život
v skafandri. V obsahu deväťčlenná posádka zvažuje problémy morálky
a etiky, večné otázky o priateľstve, vernosti, zodpovednosti,
solidarite a hrdinskosti. Pozemšťania nadväzujú kontakt s inou
civilizáciou. V pozadí hrajú dobre svoju rolu roboti a prechádzajú údržbou
raz týždenne.
Bremeno skafandra prechádza kozmickou evolúciou,
leží, vstáva, vystiera sa a chvíľu stojí nohami na zemi, kým nevyjde slnko
a človek v skafandri si všimne svoj tieň. Zatúži vidieť viac, hlavu
dvíha k oblohe a jeho oči pomaly kĺžu po hviezdnom plátne, ktoré
naplnil blikajúcimi hrdinami, zverou a predmetmi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára