Kým Luna z jantaru vzbĺkla
vo veršoch, Anna zostala v hluchej Perzii... Niekedy čitateľ pozná ten
pocit, keď si nadáva, lebo odložil knihu, ktorú ako Tatár čítal
roztatárene celé týždne a nič z nej nemal. Letmo som si prešla tieto
cykly znovu, ale aj dnes mi prídu Jeseninove motívy a Šagané vhodné pre hlbších poetov.
Šagané, ty moja Šagané!
Sever ma porodil, na lone vážil.
Budem ti rozprávať o spiacej raži.
O raži v mesačnom závane.
Šagané, ty moja Šagané!
Milan Rúfus, ktorý preložil obe
zbierky vyobrazil v doslove cykly ako Jeseninove tzv. babie leto,
zádumčivo pokojné a virtuózne vo forme. Pre ten pokoj som na hraniciach
schopností porozumieť básňam porozumela aspoň tomu, že čas berie, aj keď nedávaš (Anna Sneginová).
Rovnako si našlo vzájomné
porozumenie aj životná udalosť, za ktorou stojí rozhodovanie a geografia
vo filozofickej virtuozite.
Odcestovali pred večerom.
Neradno hádať – tam či tam.
Z roviny môžeš každým smerom.
A svoj si nájde každý sám.
(Anna Sneginová, S. Jesenin)
Svet si zo mňa vystrelil
a označil ma za botanika, i keď môj um tvrdí niečo o vedomostiach
s vlastnosťami perlivej minerálky, ktorá prišla po čase o svoje
perličky tak, ako sa vraví v predchádzajúcom výroku o čase. Adekvátnejšie
(aké literárne vulgárne slovo!) je spomenúť vzťah k prírode, nad ktorým sa
človek rozplýva a ktorý Jesenina a mňa nadchýna v jeho veršoch.
Sú naozaj nádherné...
... ticho bežia ruže v šír a diaľ... (Perzské
motívy)
... a veď bozk – to predsa nie je meno, mŕtve ako
písmo na bustách. Ako ruža rozvoniava zemou, lupienky nám sype na ústa...
(Perzské motívy)
V zbierkach nechýba autorova
milovaná belasá farba v závere Perzských motívov, čo je pekná rozlúčka
s charizmatickým ruským básnikom.
Poznámka pre náročných na
preklady poézie: Anna Sneginová bola preložená do slovenčiny aj častou prekladateľkou
ruských autorov Zorou Jesenskou (1970).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára