Verím, že ak ma moje meno prežije, čaká ho
lepší osud, než som mal ja. Gogoľ
Ak prihliadneme na
premiérové účinky hry Revízor (1836, Petrohrad), zdá sa, že Gogoľove slová sa
naplnili už v tom čase a znejú dodnes. Komédia je v skutočnosti
žalostný plač nad prefíkanosťou, ctižiadostivosťou a tuposťou človeka. Jeho
ohavnosť kotví v zadávaní hodnôt v živote, ktoré mu poskytujú zmysel.
Človek potrebuje zmysel, aby žil, a významy, aby rozumel svetu, v ktorom
žije. Význam je široký pojem, v ktorom si človek hľadá vlastný zmysel,
zmysel jemu známy (napríklad pri angl. slove „wood“ má niekoľko významov, ale v
danej vete môže dávať iba jeden zmysel – drevo; J. Kulka). Čím je človek
starší, život ho viac zmieta a po zážitkoch speje k dôležitým
hodnotám, ale veru nie je to tak. Mnohí spisovatelia ukázali v príbehoch
prekrásne ukážky ohavných príčin, ktoré na prvý pohľad vyzerajú nevinne.
Najčastejšie v súvislosti s manželstvom (Austen, Čechov, Tolstoj). A
ľudia sa vždy budú čudovať, prečo v ich živote došlo k nepríjemným
zmenám.
Lukian v rozhovore s Erasmom (Voltaire) vystihuje
význam Revízora: Lidé to mají dost rádi, když se jim ukazují jejich hlouposti
jen tak povšechně, pod podmínkou, že na nikoho zvláště neukážeme prstem. Každý
pak přišije své vlastní směšnosti sousedovi a všichni dohromady se smějí na
účet druhých.
Priznajme si,
koľkokrát v živote projektujeme svoje chyby do druhých a smejeme sa
na susedoch. Tak, ako Gogoľ píše, Revízor nie je karikatúra a nemala by sa
hrať ako karikatúra. S dávkou pobavenia odhaľuje ohavné čiastky v našich
mysliach. Buď si ich uvedomujeme, alebo... s plným bruchom mozog odpočíva
a zmysly sú slepé. Prosím, aby sa nebralo „plné brucho“ doslovne. Žijeme
v konzume, sme leniví, komáre z nás vycicali takmer všetku odvahu,
nedokážeme rozoznať internetové moralizovanie od skutočnej morálky
a dávame prednosť partnerovi s autom alebo s kompletným zubným
vybavením pred partnerom bez auta a zubami priemerného hokejistu. ALE ANI
ZA SVET TO NEPRIZNÁME! Ani pri spovedi, je to tá najhlbšia a najtmavšia
časť v našom srdci, ťažko opisovaná našim jazykom. Túto časť zvanú aj
cnostné pokrytectvo riadia výlučne inštinkty. Kedysi nevyzerali tak ohavne
tieto príčiny, boli prírodnejšieho charakteru, ale zhybridovali
s náboženstvami a kapitalizmom do nových podôb, pre niekoho je nemožné,
aby žil s človekom, ktorý nemá príjem podľa jeho predstáv, je ateista, byť
s niekým, kto nenavštevuje wellness, nemá rodinný dom, rovnaké povolanie
alebo naopak, má plešinu. Niektorí z nás dobre vidia dôvody, no
dobromyseľne si ich nechávame pre seba a radujeme sa s ostatnými,
zdieľame ich šťastie, prečo im ho kaziť, na to nemáme právo. Toto je úloha
výlučne osobná a závislá na svedomí. Neplačme, ak nám niečo nevychádza. Konfucius vraví, keď šíp minie cieľ, múdry človek z toho viní sám seba a nie
druhého.
Nezabúdajme, že
ohavnosti v človeku často prekračujú hranice, končia smrťou, krachmi, rozvodmi
a ďalšími katastrofami... Revízor je očista, núti čitateľa popremýšľať, kým je,
kam patrí a či sa nenachádza v tomto príbehu resp. práve
nenašiel svoj zmysel v celom význame diela. A to je dobrý krok byť ľudským
k sebe resp. hľadať chybu v sebe, i tak k ostatným resp.
nehľadať vinu len v nich.
Stručný obsah: http://www.metoo.sk/11926/nikolaj-vasilievic-gogol-revizor-obsah-literarneho-diela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára