Nedávno sa ma opýtal jeden pán, či aj rozumiem
tomu, čo čítam. V hlave mi vybehla na trať spomienka o sluhovi
Čičikova, ktorý čítal nie tak, ani onak, ale že by mu oči jednostaj behali,
takže by som mohla vyskúšať čítanie sprava doľava a moja odpoveď by bola:
„A vy by ste rozumeli, keby ste čítali sprava doľava?!“
Takto som prečítala prvú knihu včelára Paňka, za ktorú sa autor
ospravedlňoval čitateľovi. Preskakovanie strán v knihe (na odporúčanie
Gogoľa!) je šialenstvom, preto som sa zdĺhavo pretĺkala ukrajinskou kultúrou.
A. Matuška mapuje Gogoľovu tvorbu na tri
tematické stanice: Ukrajina, Petrohrad (Nevský Prospekt) a celé Rusko
(Mŕtve duše). Gogoľ prišiel do Petrohradu so snom a odchádzal z mesta
sklamaný. Večery sú prejavom jeho vrúcnej lásky k domovu a ľuďom,
ktorých poznal. Hodnotný súhrn života v autorovej domovine vznikal
v období rozkvitnutého romantizmu. Keď písal Večery, žil a učil v
Pavlovsku a rodina mu posielala materiál o ľudovom folklóre,
ktorý pretváral do povestí. Vystupovali v nich ľud, čerti, strigy, rusalky. Belinskij sa vyjadril o „dokonalom
obraze domáceho života ľudu, jeho malých starostí, radostí, malých žiaľov,
všetku poéziu jeho života.“
Už vo väčšej knižnej prvotine spisovateľ nezakryl svoj zmysel pre satiru v
realite, ktorý však nebránil kritikom vyčítať autorovi používané výrazy, no Alexander
Puškin povesti pevne obhajoval.
„Môžete byť istá, že
hosť vie, čo si vziať. Ivan Fiodorovič, vezmite si krídelce, toto druhé so
zúzikom! Ale čože ste si tak málo vzali? Vezmite si stehience! Ty s misou,
čo stojíš s otvorenými ústami? Pros! Kľakni si, loptoš! Naskutku vrav:
Ivan Fiodorovič, vezmite si stehience!“
„Ivan Fiodorovič,
vezmite si stehience!“ kľačiacky zareval čašník s misou.
(Ivan Fiodorovič Špoňka
a jeho tetuška)
Jedna z povestí Strašná pomsta stojí na historických zápiskoch, legendách a piesňach, Gogoľ vyučoval dejepis na Petrohradskej univerzite. Jeho vzťah k histórii sa
vyvíja aj v Tarasovi Buľbovi.
Obsah diela som našla v krátkych
príspevkoch, tu je jeden český: http://www.cesky-jazyk.cz/ctenarsky-denik/nikolaj-vasiljevic-gogol/vecery-na-vesnici-blizko-dikanky.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára