Počas vedecko-pedagogickej práce na katedre sa Gogoľ
do hĺbky venoval dejinám Ukrajiny. V historickej novele o zápalistom
kozákovi Tarasovi hrá ústrednú rolu vlastenectvo a heroizmus. Bojujú proti
poľskému tlaku, ktorý sa chce zmocniť nielen krajiny. Ukrajinci sa snažia
o zjednotenie s ruským bratom.
Moje poznámky k tomuto dielu sú diétne. Aj
v tých najväčších dielach sa čitateľ stretáva s krutosťou, ktorá
neodmysliteľne patrí do života ľudstva. Pre krutosť a mučenie moje nervy
visia na šibenici, kríži, stoja v aréne a podobne, najmä keď viem, že
autor sa nehrá iba s vlastnou fantáziou. Peklo (Dante), Titus Andronicus
(verím, že Shakespeare si viac vymýšľal) alebo Quo Vadis (nezabudnuteľná aréna
od Sienkewizca), to sú knihy, čo vo mne zanechali príšerné predstavy, zároveň
pochopenie nutnosti vznikania smerov s cieľom duchovného spasenia za
hriechy.
A aj napriek surovosti na mňa príbeh pôsobil
roztomilo. Možno ešte doznievali vo
mne kúzla stríg alebo iná čertovina. Napríklad toto autorove slovné kúzlo
o Andrijovi, ktorý zradil vlasteneckú náruživosť svojho otca Tarasa, keď
sa zaľúbil do Poľky:
Prekypujúc
slastným až nadpozemským šťastím, ľúbal Andrij milované žiadúce ústa, ktoré
k nemu prilipli a neváhali opätovať jeho bozky. Devine ústa
odpovedali rovnako a v bozku, v ktorom sa ich pery spojili, obaja
pocítili to, čo je človeku za celý život súdené pocítiť iba jediný raz.
Kniha je z hľadiska histórie zo života
kozákov prínosná, ale čo mravný odkaz? Je výrazný: milujme svoju vlasť. Hyperbolizácia v Tarasovi Buľbovi viditeľne
káže stavať lásku k vlastenectvu nad osobnými záujmami, akou je rodina
a deti. O takejto mravnej prevahe dnes sotva sníva minimálne Európa,
presahuje tiež Schillerove chápanie krásy, v ktorej hrá úlohu súcit
a šľachetnosť voči jednotlivcovi. William Tell poznal, aké je miesto jeho rodiny.
No zároveň je to chmúrna a krivá vlastnosť nášho sveta, jedni až priveľmi
komicky maľujú lásku k svojmu kraju a iní naopak. Heroizmus nikdy nebýval
takým pasívnym činiteľom, akým je v dnešných časoch. Hrdinami sa stávame iba
v ubiehajúcom vlaku vo vlastných predstavách, keď usíname alebo pri
výstupe na vrch hory. Tak, ako sa deti stávajú najostrejšími kritikmi rodičov,
tak sa my, Slováci, stávame kritikmi svojej vlasti. Teraz si treba zodpovedať
otázku, kto to myslí zámerne a kto iba z rozmaru. Napriek životu
v cudzine Gogoľ zostáva srdcom a písmom v ruských končinách,
a to je hlavný význam i dôvod vzniku takéhoto príbehu.
Dejinám Ruska sa venoval aj Gogoľov dobrý
priateľ, velikán ruskej literatúry, Alexander Puškin v diele Kapitánova
dcéra.
Obsah Tarasa Buľbu na stránke Wikipedii: http://sk.wikipedia.org/wiki/Taras_Bu%C4%BEba
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára