RAKOVINA, A. I. SOLŽENICYN

Keď píšem svoj literárny cestopis v Rusku, snažím sa v spôsobe napísaného príspevku vyjadriť moje emócie, náladu či dojem počas čítania. Vďaka prístupnosti informácií je zbytočné slovami opisovať, aká kniha je. V príspevku o prvom príbehu je moja čistá rozpačitosť z nepochopenia velikána, ale v druhom a treťom hádam cítiť v riadkoch všetku vážnosť, obdiv a rešpekt k spisovateľovi. Tu nie je zatiaľ veľa priestoru pre humor, ako tomu bude v budúcom príspevku. Tu niet radosti, iba utrpenia a chápania tvrdého života ľudí. A tak je to i v prípade Solženicyna, ktorého dielo vytláča môj záujem o samotného autora, kým nenastal Ivanov mrazivý deň.

Po Dostojevskom som čakala, že ruská klasika je preplnená autormi, ktorí nepíšu nezrozumiteľne, ale ani neservírujú hotové pokrmy. Román Rakovina je písaný ľahkým a pútavým štýlom, je tam mnoho krásnych myšlienok a provokačné výroky, ktoré sa opakujú a ešte dlho rezonujú v hlave čitateľa. Snáď najznámejší... Zlý človek nasypal tabak do očí makakovi rézusovi. Len tak... V poznámkach som zamenila tabak za popol. Pôsobivé opisy detailov ma fascinujú a niekedy sa nájdu spisovatelia, ktorí vyfarbia obyčajné detaily tak výrazne a v nečakanom momente, že vlastne na to nevieme zabudnúť. V tomto románe si pripomínam ofarbené detaily v kosoštvorcových vzoroch na svetri, ktoré presvetľovali slnečné lúče, či v Kostižerovom (Kostoglotov) tureckom sede, s plameňom v očiach.

Za veľký prínos knihy považujem vyobrazenie faktu, že ľudia sú si rovní v určitých situáciách a na určitých miestach. Je vzrušujúce sledovať, ako sa potom k sebe približujú a nadväzujú komunikáciu a najmä v dnešnej spoločnosti, ktorá miestami stopercentne zabudla, že jej predkovia boli súdržnejší sedliaci (Aldous Huxley o našom sedliackom pôvode rozpráva v Kontrapunkte). Aj v cudzine som sa prichytila, aké by bolo zábavné zavrieť všelijaké ľudské typy do jedného autobusu, ktorý by zavalila lavína. Ako by to vyzeralo pri delení jedla a vody?

Žili sme v úbohom omyle. Dostali sme sa do extrémnych okolností, aby sme si uvedomili to, o čom píše autor v Rakovine. Králi boli kráľmi a poddaní poddanými. Dnes nie je nik kráľom, iba profesorom a demokraticky spľasne ako Rusanov, ktorý na chvíľu bude poriadne skúšaný nemocničným personálom a pacientmi.

V Rakovine sa nachádza aj zaujímavá úvaha o človeku od Francisa Bacona, v ktorej sa premiešavajú skúsenosti s predsudkami – idolmi, následne vznikajú idoly jaskyne, divadla či trhu... Kto nemá rád akýkoľvek sviatok, možno Solženicyn v príbehu vysvetľuje jeden dôvod, sviatok je vždy smutný pre toho, kto ho nemá s kým osláviť.

Žijeme v úbohom omyle. Evolúcia prírody je riadená bez konkrétneho cieľa, kým evolúcia korupcie vďaka ľudskej mysle napreduje, prispôsobuje sa, modifikuje, mení tvary a kto tvrdí, že zdravie si za peniaze kúpiť nemôžeme, väčšina masy ho vyvedie z tejto predstavy. V novej Rakovine by sa mohli doplňovať scény, kde si žena primára oddelenia ide na týždeň ľahnúť na chirurgiu a je prednostne liečená, kým druhí kapú. Môže si zafajčiť na záchodoch, hoci je to zakázané. Profesor si zacvaká prednostné vyšetrenie a je jedno, že jeho zdravotný stav je menej vážny než spolusediaceho. Nechcem však priveľa krivdy sem nakladať, lebo stále platí aj to, o čom píše autor. Solženicyn prežil nemocničné peripetie, ktoré mali dobrý koniec. Prebehli mi zimomriavky po tele, keď som si neskôr prečítala, že spisovateľ skončil púť na Zemi v tom čase, keď som otvárala jeho knihu.

Chcela by som ešte poznamenať preventívnu radu, ktorá háji naše zdravie a ktorá platí na zdravotníctvo: buďte priebojní a nenechajte sa odbiť, ponížiť ani nijako zľahčiť svoj stav pre doktorove slová... Bola som svedkom smutného konca, v ktorom ľudia boli priveľmi láskaví, aby mohli bojovať s lekármi a nepoddávať sa iba utrpeniu, z ktorého si lekári ani sestričky nerobili veľa starostí. Človek sa nemení celý život, ale každý z nás musí nájsť v sebe dravosť a tvrdohlavosť, ak ide o zdravie, pretože toto jediné platí nielen na naše zdravotníctvo. O zdravie treba bojovať!

A je na čase vojsť do bričky ako Kelišová s hrsťou koláčikov a zacestovať si po prekrásnych ruských poliach. A komu vystačia sily, aj nazbierať Mŕtve duše!

Najlepšie napísaný obsah (pozor, obsahuje záver!): http://www.mystory.estranky.sk/clanky/pomocky-do-skoly-_-d/alexander-solzenicyn-rakovina.html