Smrť je náramne veľké dobrodružstvo!“
(O výroku Petra
Pana, J. M. Barrie)
Príbeh o Petrovi Panovi sa
mi dostal do rúk len nedávno a do smrti bude vo mne clivieť nezodpovedaná
otázka: čo by mi tento príbeh dal v čase detstva. Žijem
v presvedčení, že je to rozprávka ako pre deti, tak pre dospelých.
Napokon, písal ho dospelý človek a je očividné, že okrem životných
skúseností vložil do Petra Pana filozofiu v detskej stručnosti.
Nadpis hovorí o mojom údive,
čo za výrok sa to ocitol v knižke pre deti. Ako to len nevhodne vyznelo!
Pochopiteľne, vedela som pre koho
nevhodne. Prakticky som žila podľa Epikurovho výroku, kde som ja, tam nie je smrť, a kde je smrť, tam nie som ja, vysloveného z hodín Náuky
o spoločnosti. Zdá sa, že to bola fatálna hrča v úvahách vôbec
o všetkom na svete „tam vonku“ a v mojom vedomí.
Nezávisle od aspektu, človek sa v
živote stretne s témou smrti viackrát. K poznaniu viem, že nič neviem, Sokrates dospel návštevami rôznych skupín ľudí a vnímal obsah v ich správaní. Viem, že
nič neviem má rozsiahly význam a vo svete literatúry ho autori rekapitulujú
v privátnej štafete resp. komu ako to vyhovuje. Za každým je to opojné
čítanie a dôkaz, že ľudia sa pozerajú na ten istý jav z vlastnej
predstavy. Majú nadanie a nachádzajú nový zmysel už v známom význame,
čím ho obohatia.
V súčasnosti mi publikácia profesora
Yaloma (Liečba Schopenhauerom) pripomenula vyhlásenie Petra Pana a stalo
sa, že Barrie v podstate ponúkol filozofické myšlienky od autorít, akými
boli Sokrates, Seneca a Schopenhauer. Pyšné predpovede o tom, čo
bude po smrti nahradila pokora spočívajúca v tom, že priebeh smrti sa nás týka
viac než to, čo je po nej a človek by mal
v živote dospieť k tomu, aby sa najskôr naučil dobre zomrieť
(Sokrates). Čítaním Liečby S. som sa vrátila k okamihu, keď sa Peter Pan a Wendy
ocitli v nebezpečenstve. Stáli na skale a bojovali o život
uprostred vody. Na pomoc im priletel šarkan, avšak mohol uniesť váhu len
jedného.
V rozhodnutí Petra Pana blyští
Senecova myšlienka: žiadny človek
nezakúsi skutočnú chuť života, dokým nie je ochotný a pripravený
z neho odísť. Vnímavý chlapec, ktorý nechcel nikdy dospieť, už
dospelým bol a nielen pre tento okamih. V ňom dosiahol jeden
z cieľov duševnej zrelosti bez náboženskej zmienky. O niečo
podobné sa usiloval presadiť Rousseau v Emilovi.
Po pochopení tvrdej reality si Barrie
vytvoril predstavu s výsledkom. Na Petrovo želanie Wendy odletela
s ťažkým srdcom na šarkanovi, a vykríkol: „Smrť je náramne veľké
dobrodružstvo!“
Prenáhlene som si domýšľala a predpokladala,
že sa to týka vyhľadávania dobrodružstiev či hier, ktoré sú pre človeka (najmä
pre mužské pohlavie) charakteristické. Hlavný hrdina je ako sebecký, tak šľachetný
v obetovaní, čo z výchovného hľadiska tešilo a teraz je nadšený, pripravený
pre ďalšiu hru a nevhodne zvolá: „Smrť
je náramne veľké dobrodružstvo!“
Bol to omyl pre fatálnu hrču
v úvahách, narazila som u seba na absenciu filozofie smrti. Výrok elegantne uzavrel Petrov čin
a čo bolo ďalej, už s tým nemalo súvis.
O sile smrti som čo-to
čítala, ale niekedy človek potrebuje počkať na vhodnejší čas pre pochopenie
celého významu! Profesorom Yalomom spracovaná filozofia nielen spomenutých
S+S+S ma presvedčila o tom, že Barrie mal celkom jasný zámer. A naozaj, smrť
sa stala praotcom hlbokých myšlienok
a matkou filozofie i náboženstva (Schopenhauer). Aj v tomto ponímaní sa smrť stáva veľkým
dobrodružstvom!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára