Ešte som netušila dĺžku svojej čitateľskej cesty po Rusku. Po prvom kroku ako neznámy cestujúci resp. začiatočník som sa stretla so sirotou Netočkou, ktorá vyčnievala z našej police. Vzala som do rúk knihu ani nie pre ňu, ako
pre velikána autora. Ťažko ohodnotiť niečo, čo som čítala dávno a musím
urobiť výnimku vo vyhľadávaní obsahu, aby som sa rozpamätala. V tom čase
som si nerobila nijaké poznámky k dielam. Dychtivo som čítala Netočku, ako
zvykla Netočka kapitoly dychtivo končiť napínavým spôsobom. Tak sa mi autor
začal trojdimenzionálne napínať. Vždy som čakala a čakala, čo bude, čo
veľkého sa stane... A takto som sa cítila ako v čakárni, kedy príde
na mňa rad. Vyšla sestrička a ospravedlnila sa, musela som prečkať obedovú
prestávku. Po obedovej prestávke doktor dostal súrny prípad a mňa poslal
domov s rýchlym ospravedlnením: „Odpusťte, mladá dáma, ale sem nemôžete
vojsť, ste na zlej adrese, alebo skúste nabudúce, keď ochoriete vážnejšie.“ V súvislosti
s prácou Dostojevského možno zameniť vážnejšie za skazenejšie. Autor sa
zaoberá samou hĺbkou človeka, kde je toho dostatočné množstvo skazeného.
Odvtedy som prečítala šestnásť kníh tohto autora a všetky sa v kadečom
pospolu držali za listy, za slová. Pretože som nedozrela ani na Netočku ani na
Dostojevského, počúvala som iba zvuk huslí a preciťovala priateľstvo medzi
Netočkou a Kaťou. Zvuk huslí sa mi pripomenul ešte raz pri
Kreutzerovej sonáte, v pasáži, kde L. Tolstoj slovami postavy vyjadruje
odpor k hudbe. Záver, ako som sa dočítala v knižke, je otvorený,
a ja som ho nepochopila. Som si však istá, že je pochopiteľný a to
ľahunko pochopiteľný. Domnievam sa, že na Dostojevského treba vyrásť do
dospelého veku, alebo kto si verí viac, mnohé jeho knihy je potrebné prečítať
druhý raz, pretože v nich možno objaviť nové myšlienky, až keď sme duševne
a mravne vyspelí. Keď siahame na knihu Dostojevského, je vysoko
pravdepodobné, že siahame na vlastnú dušu a nie vždy seba samých
a svoje činy pochopíme hneď.
Aby som samu seba presvedčila o tomto, držala som sa autora
s cieľom stoj čo stoj pochopiť jeho slávnu literárnu osobnosť a siahla
som po najznámejšom diele, Zločin a trest.
Stručný obsah: http://dostojevskij.sk/netocka-nezvanovova/
Podrobný obsah: http://referaty.aktuality.sk/fiodor-michajlovic-dostojevskij-netocka-nezvanovova/referat-29175
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára