Na hladný žalúdok je každý kufor ťažký.
N. V. Gogoľ
Súcit je najdôležitejší a hádam jediný
zákon bytia celého človečenstva.
F. M. Dostojevskij
Redaktor vydavateľstva Bagal (Deflačný vesmír, 22. storočie) William
Cortéz pokračuje v rozhovore s pánom Júliusom Huxleym, ktorý vlastní
patent v rozvoji technológií na potlačovanie snov.
„Inflačný vesmír. Dvadsiate prvé storočie.“ Pán Huxley spomína dejiny,
ktoré sa zhodujú s dejinami Deflačného vesmíru do 21. storočia. Autor
článku zostručnil predošlý rozhovor. Článok o vykosťovaní mamutov a mäsa
v Holandsku si môžete vyžiadať z archívu vydavateľstva (ročník VIII.,
číslo 24, rubrika Vývoj, názov: História mäsa a mäsových výrobkov). „Keď
sme odhodili vidly, kvaku odložili na horšie časy, presedlali sme zo sedliaka
na mešťana. Tomu iba chvíľu trvalo, aby zabudol, aké sú kravy mazané
a prefíkané. V 21. storočí sa ľudia tvária, že sú zo šľachtického
rodu. Sedliacky pôvod neprizná nikto, aj keby ste sa mu vyhrážali doživotným
trestom nepitia alkoholu, nešoférovania a surfovania na internete,
William. Toto sú tresty horšie než trest smrti a či je to pocit hanby,
pohŕdanie minulosťou alebo snaha zatieniť ju, to je na tých, ktorí tvrdia, že
im na názoroch druhých o nich nezáleží. Ľudia už nevykosťujú mamuty, ale
v inzerátoch hľadajú vyučených mäsiarskych vykosťovačov. Môžu pochádzať
z inej krajiny, pretože 99% ľudí žije v móde a je v móde
cestovať za prácou do zahraničia. Bez Jupitera je jasné, že sme kravy
a barany rozmýšľajúce nad hladom, rozmnožovaním, blahom a úspechom.
Istý spisovateľ1 tomuto procesu zadal matematický vzorec dva plus
dva sú štyri. Géniovia a svätci sa mu vyhýbajú, neobratným životným štýlom
porušujú prísnosť matematiky.“ Pán Huxley tvrdí, že by umreli hladom, keby
kravy a barany nemali niečo také, ako súcit, čo by sa v nich nezjavil
často krát v prípade, keby nebolo práve týchto geniálnych a svätých
obetí.
Temer ako guru prednášal pán Huxley ďalej: „Ísť za hranice si vyžadovalo
odvahu. Odvaha dôrazne pripomenie začiatok konca, ktorý je stále v plnom
prúde po narodení, lenže sa na to nedá ustavične myslieť. Je to veľká zmena
začať koniec. Tiež si vyžaduje zvláštnu, takzvanú primárnu odvahu,
o ktorej ste nerozhodovali vedomky. Preto odvaha, o ktorej ste vedome
rozhodli, brzdí odvahu, o ktorej ste nerozhodovali. Spočiatku a zo
strachu sa nevidíme byť odvážnymi. Ja som v sebe vytvoril odvahu na to,
aby som odišiel do zahraničia a odvahu, o ktorej som nerozhodoval,
som naplno zatlačil do úzadia. Ponúknem vám niečo na pitie?“
„Kolu, ďakujem.“
„V každom vesmíre, kde žije človek, odvaha a súcit sú
najdôležitejšie na prežitie a naplnenie životného vzorca a vzorca s
nelogickým výsledkom. Na šťastie. Prines kolu,“ prikázal robotovi.
Surový vládny ťah na ľudstvo v Deflačnom vesmíre je nelogickým
výsledkom, idúcim proti prírode, no nájdeme iné aspekty, ktoré sa pochopiť dajú
a my im musíme priložiť rovnakú váhu. V Kazateľovej knihe sa vraví: lebo kde je mnoho snov, tam i mnoho
márností a tam i mnoho slov. Aspekty, výhovorky, názory,
argumenty, alibi, múry, knihy, lavice, blogy. Šedivý chaos. A to všetko
pre vypočítavosť, chamtivosť, hrabivosť, ctižiadostivosť... Pre snivosť!
„Deflácia je zatiaľ najhoršia udalosť, aká sa deje v paralelných
svetoch. Nik by neprijal tento údel,“ povedal som. „Čo ste urobili ako prvé po
vašom odvážnom rozhodnutí ísť do zahraničia?“
Július sa previnilo opýtal: „Čo urobí človek, keď chce vycestovať?“
Dostal som príležitosť prejaviť sa: „Lúči sa s priateľmi, rodinou,
vysvetľuje im, že neodíde na dlhú dobu, ale doba sa môže kedykoľvek predĺžiť
natrvalo a môže na nich zabudnúť. Požiada ich, aby mu utierali prach
a pofúkali kaktusy... Ten váš robot je zvláštny, stále prevracia oči. Nemá
pokazené očné elektródy?“
„Skôr je citlivý na uši, nie je zvyknutý na iné farby hlasov v dome.
Ak mu poskakujú oči, je možné, že je precitlivený aj na farbu vlasov. Dajte mu
šancu a vydržte. No neodpovedali ste správne. Najprv si musí človek kúpiť
kufor. Bez kufra sa nezaobídete! Celá história ľudstva je preplnená kuframi a batožinami!“
(V najbližšom čísle nájdete v rubrike Evolúcia článok
o kufroch.)
„Oponujem autorovi2 výroku, že uterák je najpotrebnejšou
výbavou. Vôbec nevystihuje psychológiu človeka. Pokorným štýlom Rousseau
naznačil príčinu našich konfliktov a majetnému človeku predsa nestačí
nejaký uterák so zabudovaným nízkotučným jogurtovým mliekom! Kufor vystihuje
celú podstatu človeka. Jeho charakter, majetného ducha, inteligenciu či emočný
kvocient nájdete len a len v jeho kufri!“
Dúfal som pevne a modlil sa k Jupiterovi, aby ma po týchto slovách
Július nevyzval otvoriť svoj kufor. Bol by som nerád, keby sa celý svet
dozvedel o mojom emočnom kvociente. Našťastie pokračoval a iba som
prikyvoval, v hlave sa mi premietalo, ktoré veci v kufri by vzbudzovali
osvietenské úmysly.
„Kúpil som vorvaňa, tak som nazval nový kufor, a mal farbu vojaka
v depresii schovávajúceho sa za kríčkami. Bol som vo veľkej škatuli, kde
predávali koše s potravou, tepláky, karafiáty, dreváky, Pýcha
a predsudok, samolepky, hrnce, do ktorých vám prémiovo strčili
bravčovú krkovičku a všeličo iné mali vo veľkom Trevexe. Ťahal som vorvaňa
po dlážke a vydával melódiu budúcnosti, videl som prekrásne scenérie
talianskeho života, kým sa zákazníci dívali na tridsať pohybujúcich sa hláv
Davida Lettermana v jeho show a rozmýšľali nad cenami paštét. Trevex
ponúkal západnú špecialitu, čerstvo upečené hamburgery s kuracím mäsom
vedľa regálu s ponožkami rôzneho charakteru, ale ja som sa hral na
záchranné koleso a prisámvačku, cítil som, že mi morský vzduch prefúkal
vlasy. Zvuk vorvaňa sa stal novým zmyslom života a na cestu som si
pribalil ponožky s veľkonočným motívom.“
Pokračovanie nabudúce. Tento článok s rozhovorom, ktorý ste našli na
Smetisku snov, spracovalo novinárske vydavateľstvo
Bagal. Rozhovor pripravil redaktor veľkých kvalít William Cortéz. Všetky
práva vyhradené na Smetisku snov.
1.
spisovateľ = ruský spisovateľ F. M. Dostojevskij, Zápisky z podzemia
2. autorovi = anglický spisovateľ D. Adams, Stopárov
sprievodca galaxiou
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára