K tomuto spisovateľovi
existuje toľko mojich ospravedlnení a rozpakov! Ak ho stretnem
v pripravovanom príbehu o ruských autoroch, zrejme padnem na kolená,
alebo ma chytí nervový záchvat, aký bol vo veľkej móde u dám z 19.
storočia. Moje rozpaky z Divadelného románu vytvára hneď niekoľko príčin.
Keď sa mi neraz prihodila milá situácia, že sa rozprúdila diskusia
o ruskej literatúre, stalo sa, že jeden či dvaja ľudia sa zmienili
o malej sčítanosti, ale tento román sa im páčil! Ďalšie reakcie od
sčítanejších ľudí boli rovnako pozitívne.
Všetko stojí mimo mňa, akoby som
tento príbeh ani neprečítala, a nestačím sa diviť. Zle načasované
a nepochopené dielo pripomína tie školské časy, kedy sa na hodinách
literatúry rozoberali básne a drevenela som s lavicou. Nedokážem pri tom
argumentovať, čo by som mohla vytknúť knihe.
Človek
musí mať rád svoje postavy, inak nikomu neradí, aby sa pustil do písania. Aby
ste vedeli, z toho sú len nepríjemnosti. Maksudov
Poprepletané scény, roztržité
čítanie a melanchólia nespravili z Divadelného románu zážitok,
naopak, radšej by som znovu siahla po Bulgakovovej próze z lekárskeho
prostredia.
Tento príspevok nič nepovie
o Divadelnom románe, za čo sa hanbím, nezaslúži si to. Vskutku
zaujímavejším pri čítaní Bulgakova nie sú knihy, ale samotný autor a zážitky
s ním.
Divadelný román je teda akýmsi
faux pas v ruskej literatúre, nanešťastie nie posledným a čo je
horšie, druhé sa rovná tomu istému autorovi! Budem rada, ak ma niekto
presvedčí, aby som Divadelný román prečítala znovu. Ďalšia kniha Ponížení a urazení
mi pripomínala návrat do nádherného raja čítania.
Stručný obsah Divadelného románu:
http://www.kosmas.cz/knihy/165525/divadelni-roman/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára