Podľa sociológa Niklasa Luhmanna
masmédiá predstavujú akési operačné poznávacie systémy, ktoré si vytvárajú
vlastnú identitu. Z obrovského množstva informácií by nemohli vyberať nič,
ale všetko a takto sa originálna vizáž dosiahnuť nedá. Potreba líšiť sa
teda zasahuje masmédia, ktoré sú do značnej miery autonómne resp. konzumenti s ich
„tvorbou“ majú takmer nulový vplyv. Toto občas zapríčiňuje otras mozgu tých
čitateľov, ktorí si ešte zachovali nejaký rozum. Ak máme túžbu pripúšťať si
všetko, potom pripusťme, že naše IQ spopolňujú.
Čo to zapríčiňuje? Poďme sa prizrieť identitám, s ktorými sme
ochotní „komunikovať“ za peniaze.
Štýlové noviny ponúkajú ostré správy z domova i zo zahraničia.
Stránky (resp. skupina vydávajúca stránky) sú náladové ako americký teenager, nariekajú, tlieskajú, útočia, odúvajú sa,
obcujú. Chlascú ešte aj v nedeľu, teda prestávku nepoznajú. Niet
o čom polemizovať: redaktori rovnako ako čitatelia boli
pripravení o vlastný intelekt, navyše redaktori sa musia podpisovať
pod článkom! Čo to zapríčinilo?
Správy z domova začali celkom nevinne. V materskej škôlke
deti s úsmevmi a v papučiach hrdo držali svoje prvé veľké ocenenie v
živote, plagát o ochrane životného prostredia, zatiaľ čo pod papučami sa
objavila hrôza od starého capa, čo sa ukájal na starom psovi. Napokon v článku
sa zistilo, že nešlo o capa, ale o muža v zrelom veku, ktorý
netypicky strávil deň bez zberu húb v spoločnosti Dunča.
Po autonehode sa žena musí
postarať o päť detí, ktoré plačú, že nežijú na sociálnej sieti. Pod
uplakanými ratolesťami je prosba o materiálnu pomoc a šťastný
pestovateľ obrovských uhoriek pripomínajúcich mužskú sebaistotu. Horšie než
smrť!
Bola položená otázka na budúcich
absolventov, ako využijú vlaky zdarma. 95% študentov zo sociálnych sietí sa
k odpovedi nedostalo, ako bolo zistené, za všetko mohla verejnosťou
utajovaná organizácia ŽIARA! (Žúruj
I Abstinuj Rozumom, Absolvent!). 5% odpovedalo: „No, už néni sa musíme
šuchtac do školy za lóve. Či?“ Súhlasí, v tomto prípade aj Occamova britva zhrdzavela (úvahy sa
nemajú bezdôvodne komplikovať).
Správy zo zahraničia. Štatistiky ukazujú, že za posledné obdobie sa
na stránkach zvýšilo percento polonahých žien a výkričníkov. Dočítame sa o
sexe, nadrogovaných hercoch, ktorí jazdia v pijatike, o sexe, o životných
udalostiach práve triezvych hercov a... o sexe.
Správy zo športu prinášajú nepriaznivé výsledky
z majstrovstiev sveta pre brazílsky tím. Šokovali svet prehrou jedna nula,
pričom gól v napínavom priebehu padol v poslednej minúte. Usmoklení,
fanúšikmi opľutí futbalisti sa zborovo objímali a vedľa žena ponúkala
intímne služby. Chlapci, volajte!
Istého Portugalca obvinili za
uhryznutie spoluhráča a vedľa žena ponúkala veštecké schopnosti. Chlapče,
nechoď ty do lesa!
Takže, pán Luhmann, máme tu
slovenské noviny, ktoré si vytvorili fazónu prašivého amerického teenagera, čo
je sem – tam schopný ľudskosti, keď sa mu zachce prestať sa hrať na
rozmnožovanie.
Štýlový magazín rozohráva (vraj) zložitejšiu hru, netrápme sa, ak
niektorým článkom nerozumieme. Je to prípad nielen jediného magazínu či novín,
ktorých posadol diabol, keďže nevedno kedy začali zlomyseľnú hru. Ba dokonca
začali sa uberať umeleckou dráhou!
Správa z domova zatriasla malým Slovenskom ako
s neposedným chlapčaťom. Zlomyseľný rodič upozornil, že ak ho ešte raz
prichytí pri čestnom zarábaní, naučí ho poriadnej korupcii, ktorá mu doláme
hnáty a novinári o ňom napíšu: „Predsedovi zhoreli (akože) ruky pri
krádeží vagóna.“ alebo „Zakopneš, a už si nepichneš!“ Chceš koniec
kariéry?
V dobre predávanom časopise
musí byť zákerný humor, len nedávno sa magazín vysmieval viere človeka, ktorý
pomáhal nielen zodpovedať otázku, čo dnes do úst?, ale mnohých neborákov
nakŕmil, čím sa stal námetom pre Aristotelovu tvorbu, ktorý nespochybňuje iba
tie diela, čo napodobňujú nie vlastnosť, lež čin. Kto sa však bude smiať ako
posledný, je možno v sľúbenom závere.
Správy zo zahraničia ponúkajú tvrdé informácie. V Juhoafrickej
republike s najvyšším počtom znásilnení bola založená nová strana ANAĽ (Aj
Nová Anča Ľúbi).
Vášnivá záľuba ľudí zúčastňovať
sa na súdnych procesoch pokračuje, už Aristofanes publikoval Osy, ale
aj Dante, Hugo, či Sienkewicz nenechali ľudstvo napospas nude. V súčasnosti sa môžeme prizrieť na
stínanie hláv amerických novinárov, fotografie sú uvedené v každých
poctivých časopisoch a novinách. Palec hore.
Myslíte si, že bolo priveľa sexu? Po schopenhauerskom zlome niet
cesty späť. Ak niekto verí, že ide o Sokalovu
mystifikáciu (publish or perish), psychológovia dokázali, že články bez
prítomnosti troch čarovných písmeniek nemajú žiaduci úspech. Tak predsa
existuje komunikácia medzi nami a masmédiami! Hurá!
Nebráňte sa tomu, stránky vás
presvedčia, že nezmoknú v daždi a je trendom nosiť v ruke kávu
z automatu, čierny rám na nose a v ústach otázku: (spazmatické) „Či?“
Veď zato toľko krivých úsmevov na reklamách. To je váš výraz, vaša odpoveď na
to, či strávite noc s týmto magazínom s čiernym rámom na ksichte,
ktorého by nezastavila v činnosti ani hromadná kastrácia v operačnom
systéme, ani pád slovenskej vlády.
Dosť bolo profilovania
a teraz na okraj. Okrem sexu sa objavujú redaktorské prešľapy. Desaťročný Ferdinand z Aljašky sa ako
desaťročný oženil. V rubrike Kultúra sa začína text: Neviete, čo
s dnešným večerom? V rubrike Nápady: Darujte borovičku. Nie
destilátovú. Napokon v rubrike Recepty teatrálne položili existenčnú
hádanku: Čo dnes do úst? V článku o úspešnom mladíkovi sa text
začínal nasledujúco: Nemá do čoho pichnúť.
Zdá sa, že sa tu niečo opakuje...
Zdá sa, že pociťujete presne to, čo pociťuje čitateľ masmediálnych artefaktov.
Aby sa predsa len nespochybňovala
inteligencia Slovákov, naopak začalo sa podporovať učenie
a v magazínoch sa sypú kondičné testy, motivačné krížovky
a deväťčíselné hry.
Listy od domácich upozorňujú nielen na biedny humor (i
v zmysle rozostavovania článkov), no presviedčajú, že nejakú inteligenciu
vlastnia a vyprosia si opakované články. Neuvedomujú si však, že nie vždy platí Sokalova mystifikácia,
využívaná najmä v škandalóznych vzťahoch hybridných metrosexuálov,
pedofilov, voskových spevákov, napuchnutých prsníkov, pyskov a lesklých
technických výdobytkov. Opakované témy sú nevyhnutné nielen na spopolňovanie IQ.
Ani dôchodcovia nemôžu zmeniť z jedného dňa na druhý vzťah
k skupinovej menšine bez mydla. Veď naši redaktori dobre poznajú, že
najvyššiu záruku čitateľnosti ponúka iba večne lietajúci šíp resp. šíp, ktorý
už trafil svoj cieľ. To dokazuje, že samozrejme, komunikácia medzi nami
a masmédiami jestvuje, aj keď vo forme absolútne nezrozumiteľného bľabotu.
Na záver myšlienka týždňa: Násík po výhre Rimanov nad Grékmi
vyriekol: „Práve teraz sme v situácii skutočne nebezpečnej, pretože sme si
neponechali nikoho, koho by sme sa báli a pred kým by sme sa hanbili.“
Napokon, tu je exkluzívna výpoveď slovenského čitateľa: Milá
redakcia! Píšem Vám, lebo Vy ste najlepší časopis! Čítam Vás roky, to je
pravda, odkedy som bol schopný čítať! Dokonca aj na návštevách Vás čítavam,
áno! Moji hostitelia Vás takisto čítavajú. Naozaj ste perfektní a príčina
je jednoduchá, máte parádne fotky, super rozhovory, bohatstvo nápadov,
zaujímate sa fakticky o všetko! Prosím vás, aby ste boli vždy takí
farební, čitateľní, chytrí, zaujímali sa o všetko, všetučko. Verím vám!
Tak už končím, som na návšteve, musím už vyjsť. Tak nabudúce, keď zase pôjdem
na veľkú...
PS: Jedným z podnetov tohto
článku bolo zistenie, že množstvo slovenských časopisov a novín končí na
záchodoch namiesto v odpadkových košoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára