Bulgakov na vrchole literárnej tvorby vykúzlil
príbeh, v ktorom tradične nechýbal jeho knižný symbol „kocúra“. Všetky
jeho skúsenosti a spisovateľský charakter kompletizuje do príbehu. Náš
Bulgakov, nekompromisný vedec s cigaretkou a ležérnym postojom. Je trochu
zložité pre laika napísať o veľkolepom diele svoje dojmy a zároveň sa
držať nejakých anotačných zrkadielok. Majster a Margaréta je z tých diel,
v ktorých ani v novších vydaniach nechýba doslov, čím sa potvrdzuje jeho alarmujúci
pôvab a každá publikácia vám prezradí vždy niečo nové. Román je mnohovrstvový a mnohovýznamový,
a to vedie k ďalším pôvabným nezhodám v názoroch ľudí, dielo je
milované – nepochopené, vyvoláva obdiv – neznášanlivosť. V celej histórii
ľudstva neexistuje moment, kedy by človek nepodľahol túžbe dozvedieť sa viac o
„artefakte“, ktorý má tieto vlastnosti.
Predovšetkým je dobré pripomenúť dôležitosť
príbehu v Rusku, Majster a Margaréta sa považuje za najlepší ruský
román 20. storočia.
Príbeh so zazobaným štýlom a zásobou slov,
písaný vraj rukou spisovateľa v čase, keď bol v kontakte
s diablom, vás môže osloviť celý, zároveň iba prvá polovica deja či druhá
alebo vás nadchnú niektoré zážitky, trebárs keď Margaréta v podzemí prežíva
ohnivý karneval. Ak v ňom nenájdete nič, čo by vás zaujalo, budete
hypnotizovať cifry strán, aby sa zvyšovali, napokon to vzdáte a preto
nedúfam, že autor bol v spojení s diablom, román nie je peklom, lebo
v pekle vzdať sa, ustúpiť je... nemožné. Ak by čitateľa neočarili prvé tri
kapitoly, kde sa predstavuje veľký Woland, Pontský Pilát a koniec
Berliozovej hlavy, ešte stále je šanca, že v druhej polovici zažije
diabolskú zábavu alebo, ak má pochopenie pre trýzeň umelcov, nebude mu osud
Majstra ľahostajný. Pokiaľ ide o neho, v doslove môjho exempláru sa
vraví o Bulgakovom záujme o posledné dni života Nikolaja Gogoľa,
ktoré spisovateľ prežíval vo veľkom zúfalstve a šialenstve, a jeho
nadľudské úsilie o veľdielo sa prepadlo do hlbín, kam živý ešte nik nevstúpil.
Mŕtve duše pohltili Gogoľa tak, ako Majstra príbeh, v ktorom chcel
obsiahnuť poslednú pravdu sveta. Margaréta akoby predstavovala Gogoľove ženské
postavy a v deji vystupuje v úlohe Majstrovej učnice.
-
Vaše meno, prosím.
-
Oblomov, - odpovedal Koroviov zdvorilo.
Občianka zapísala meno a zdvihla spýtavý pohľad na Mosúra.
-
Onegin, - zapišťal Mosúr
a prečo, prečo nie ukázal na svoj varič. Sofia Pavlovna aj to zapísala
a prisunula knihu návštevníkom, aby sa podpísali. Koroviov k menu
Oblomov napísal Onegin a Mosúr k Oneginovi pridal Oblomov.
Posledné úpravy Majstra a Margaréty diktoval
už slepý a umierajúci umelec. Pri čítaní deja vo mne narastal pocit zo sily
ruskej literatúry, ktorý sa dosť líšil od pocitu pri čítaní Mŕtvych duší. Čo ma
dojalo? Nekonečná predstavivosť, šialenstvo, groteska, duch, a hlavne predtucha autora, čo bude svetom hýbať a akým
smerom povedie literatúra: fantastika a let na metle. Je to predstih vkusu
moderných čitateľov, Bulgakov napísal vzorný (vedecký) článok o túžbach
čitateľa v nasledujúcich generáciách. Ostatne viacerí čitatelia a kritici
označujú román naservírovaný v rokoch 1928 - 1940 za moderný aj dnes, ale
ako som písala: každý si odnáša z románu Majster a Margaréta vlastný medailón.
Obsah z wikipedie: http://sk.wikipedia.org/wiki/Majster_a_Margar%C3%A9ta
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára